Jáchymov, camp Nikolaj
penal labor camp · 22137, 363 01 Jáchymov, Czech Republic
  • Příběh
  • Místo
  • Kvíz

Na všetkých táboroch bol strašný hlad

Dostupné v: English | Česky | Slovensky

Jánovi Brichtovi komunistický režim nedovolil stať sa kňazom, svoj cieľ sa preto pokúsil dosiahnuť za hranicami Československa. Pokus o útek však jemu a ďalším študentom i kňazom zmarila v apríli 1951 rozvodnená Morava. Cestou od hraníc takmer celú skupinu utečencov chytili príslušníci Pohraničnej stráže. Po mesiacoch tvrdých výsluchov si Ján vo februári 1952 vypočul rozsudok, ktorý ho poslal na pätnásť rokov do väzenia. Po niekoľkých týždňoch v ilavskej väznici ho napokon previezli do Jáchymova na tábor „Dvanáctka“. „Situácia bola strašne ťažká, strašne neúnosná, ale nebolo pomoci. Museli sme to prekonať.“ Na päť dní dostávali len kilový bochník chleba, nebolo preto prekvapením, že sa medzi väzňami rozmáhali krádeže jedla. V decembri 1952 Jána premiestnili na tábor Nikolaj, no aj tu musel čeliť každodennej ťažkej práci bez nároku na voľno a neznesiteľným životným podmienkam. „Na Nikolaji bol hlad. Na všetkých táboroch bol strašný hlad, lebo ľudia nedostali normálnu stravu... Na večeru sme dostali dva alebo tri zemiaky, troška kyslej kapusty a toto bolo všetko. Takto sme žili. Samozrejme, keď ma lekár videl, vážil som 48 kilogramov.“ Fyzické strádanie si však vynahradzoval duševným rastom, ako to len podmienky tábora umožňovali. Tajne študoval klasickú nemeckú literatúru, ktorú im prednášal jeden zo spoluväzňov: „Každý večer hodinu až dve hodiny. Vždy niekto vonku sledoval, či prídu bachari, mali sme avízo, aby sme sa mohli rozísť, poschovávať. Ja som z tých prednášok zapísal 22 zošitov. Dávali sme to pod zem, pod dlážku v tom baraku, kde sme boli.“ V tábore Nikolaj strávil Ján dva roky, na predčasné prepustenie však musel čakať až do roku 1958.

Hodnocení


Hodnotilo 0 lidí
Abyste mohli hodnotit musíte se přihlásit! 

Trasy

Komentáře

Žádné komentáře k příběhu.

Ján Brichta

Ján Brichta

Ján Brichta sa narodil 8. novembra 1928 v Jablonovom na Záhorí, kde vyrastal v skromných pomeroch roľníckej rodiny. Počas gymnaziálneho štúdia v Šaštíne si ho získala práca saleziánov venovaná mládeži. Po maturite sa preto rozhodol pokračovať v saleziánskom pedagogickom študentáte v Šaštíne, kde absolvoval šesť semestrov. V apríli 1950 tu Jána aj jeho spolužiakov zastihla akcia K (kláštory), ktorou sa komunistický režim pokúsil o likvidáciu mužských reholí v Československu. O niekoľko dní neskôr všetkých naložili do autobusov a odviezli do sústreďovacieho kláštora v Podolínci. Režim sa však márne snažil týchto mladých mužov, oddaných viere, priviesť na „správnu“ cestu. Koncom augusta ich prepustili domov, Ján však dostal povolávací rozkaz do PTP, do tábora Libavá neďaleko Olomouca. Vďaka priateľovi, lekárovi z Bratislavy, ktorý mu odporučil operáciu čelných dutín, získal možnosť vrátiť sa na Slovensko. Chcel emigrovať do zahraničia, ku skupine, s ktorou mal utiecť do Talianska, sa však už pripojiť nestihol. Ostal ale v kontakte s kňazmi, ktorí pripravovali ďalšie úteky, ako napr. so Štefanom Sandtnerom. Páter Sandtner mu dal niekoľko obálok s menami ľudí z celého Slovenska, ktorí mali tvoriť ďalšiu skupinu utečencov, a ktorým Ján osobne odovzdal odkazy o plánovanom odchode. Ihneď po návrate z tejto cesty sa odobral do Jablonového, aby sa pripravil na útek do zahraničia. Ján odišiel do Šaštína, kde sa stretol so skupinou študentov i niekoľkých starších kňazov, na ktorých bol vydaný zatykač. Nadránom 8. apríla 1951 sa vydali na pochod k hraniciam, postup im však sťažoval rozmočený terén, čo znášali obzvlášť ťažko starší kňazi. Samotné preplavenie rieky Moravy bolo takmer nemožné kvôli rozvodnenému toku a množstvu polámaných stromov. Rozhodli sa preto pre návrat, cestou späť však väčšinu z nich chytili príslušníci Pohraničnej stráže. Odviezli ich na Bratislavský hrad a onedlho do povestného „leopoldovského mlyna“. Tu podstúpil tri mesiace tvrdých výsluchov sprevádzané hladom a zimou. Na proces, ktorý sa konal vo februári 1952, ho „pripravovali“ už v Justičnom paláci v Bratislave. Nakoniec si vypočul ortieľ – pätnásť rokov väzenia. Po niekoľkých týždňoch v ilavskej väznici ho napokon previezli do Jáchymova na tábor „Dvanáctka“. Tu ho síce už nebili, ale musel ťažko pracovať v zdraviu škodlivých uránových baniach. V decembri Jána premiestnili na tábor Nikolaj, aj tu však musel čeliť každodennej ťažkej práci bez nároku na voľno a neznesiteľným životným podmienkam. V roku 1954 sa sťahoval opäť, tento raz na tábor Rovnosť. Medzitým podnikali jeho rodičia, ktorých uvidel až po piatich rokoch väznenia, všetky kroky, aby Jána predčasne prepustili, čo sa nakoniec podarilo v decembri 1958. V januári 1959 nastúpil do družstva v rodnej obci, kde pracoval ako kŕmič, dojič, i závozník. Na družstve bol zamestnaný až do roku 1989, popri práci však vyštudoval inžinierstvo a po roku 1990 dokonca aj teologickú fakultu. Ani jemu, ani jeho deťom nikdy nedali susedia pocítiť, že bol väzňom. Za jeho pomoc ľuďom v družstve si ho vždy vážili. Ján je aktívny aj v súčasnosti a zapája sa do činnosti občianskeho združenia Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja.

Jáchymov, camp Nikolaj

Dostupné v: English | Česky

The camp was among the largest in the Jáchymov area and notorious for the barbarous torture of the inmates. The labor camp was established in 1950. Approximately 800 meters away from the campsite was the Eduard mine, where the inmates were transported every day by the so-called "Jáchymov bus" – a large group of inmates tied together by a rope and faced starvation as well as the cold. Until 1955, the camp still included German prisoners. The camp was terminated in 1958. At the site of the former camp – codenamed Nikolaj A – the visitor of today will only find the remnants of the external walls of some buildings of the camp. Former inmates still recognize the location of the former bathrooms, or the so-called "apelplatz," where they had to line up and wait before being counted.

Jáchymov, camp Nikolaj

Na tomto místě

Na všetkých táboroch bol strašný hlad

Na všetkých táboroch bol strašný hlad

Ján Brichta
Skautská vězeňská univerzita

Skautská vězeňská univerzita

Jiří Rys Lukšíček
Zadejte prosím Váš e-mail a heslo
Zapomenuté heslo
Změnit heslo
Zadejte prosím Váš e-mail a heslo