Ústup povstalcov

Jaroslav Flajšingr pochádzal z Južnej Moravy. V roku 1943 bol nútene nasadený do slovenskej strojárne Piesok. Jeho nadriadeným bol český rádioamatér Miroslav Švejna, on i mnohí ďalší kolegovia sa zapojili do prípravy povstania. Keď vypuklo, pridal sa k nim i Jaroslav Flajšingr. Flajšingr sa podieľal na príprave pojazdného vysielača a ďalej pôsobil ako radista. Keď bolo nutné opustiť Banskú Bystricu, jeho rota odchádzala ako posledná. „Tam už aj ľudia odchádzali a vojsko, to všetko bolo preč. Išlo to smerom na Staré Hory, Donovaly, Motyčky. A tam bol cieľ, kde nás čakal vtedajší podplukovník Golian s generálom Viestom. A než sme odišli z Banskej Bystrice, tak sme zlikvidovali poštu, spoje, všetky spoje sme zlikvidovali. Na tých Starých Horách bol vlak a tam si mohol každý so sebou vziať – zbraň musel mať každý – a okrem toho si mohol vziať, čo chcel, od cigariet, likérov, oblekov, atď. Švejna nám hovoril: ,Chlapci, berte si celty, a berte si pokiaľ možno zimné oblečenie, pretože ktovie, ako bude.ʻ Bola vtedy jeseň, no to už sovietska armáda aj prvý armádny zbor boli v Karpátoch, to bolo 6. októbra, to si pamätám ako dnes, ten deň sa kedysi oslavoval ako Deň delostrelectva. No, tak my sme prišli na tie Staré Hory, ja som si nafasoval, čo som potreboval, nejaký likér som si, samozrejme, tiež vzal, ale nie veľa. Mal som hlavne tú celtu, obleky, topánky som si vzal, do toho ruksaku som toho veľa nenatlačil, nedalo sa. No, a niektorí si nabrali tých likérov a potom tak aj dopadli,“ spomína Flajšingr.